|
TRADIČNÉ A NETRADIČNÉ ZDROJE ENERGIE
|
|
|
základné časty vodných elektrární
Voda je na Zemi a v jej atmosfére v neustálom pohybe. V
dôsledku aktivity Slnka sa odparuje z vodných plôch, vytvára oblaky pary a padá k
Zemi vo forme dažďa alebo snehu. Energia tohto vodného cyklu je veľmi účinne
využívaná vodnými elektrárňami alebo vodou poháňanými mechanickými dielami.
Najnovšie technológie výroby elektriny z vody sú založené na využití morského
prílivu, morských vĺn alebo teplotného rozdielu vody v oceánoch. Z uvedených typov
vodnej energie len energia morského prílivu nie je výsledkom aktivity Slnka, ale je
spôsobovaná príťažlivou silou Mesiaca. Energia morských vĺn je priamym dôsledkom
sily vetra, ktorý je spôsobovaný činnosťou Slnka. Kolobeh vody v prírode.
Napriek tomu, že existuje viacero
spôsobov ako využívať energiu vody, najrozšírenejšia je výroba elektriny vo
vodných elektrárňach. Výhodou tejto výroby je, že je to obnoviteľný energetický
zdroj nespôsobujúci emisie škodlivín do ovzdušia a navyše je možné ho využiť na
Potenciál vodnej energie na ktoromkoľvek
mieste je daný dvoma veličinami: množstvom vody (prietok) pretekajúcim za jednotku
času a vertikálnou výškou spádu vody. Spád môže byť prirodzený v dôsledku
sklonu terénu alebo môže byť umelo vytvorený napr. priehradou. Výška spádu na
rozdiel od prietoku vody je nemenná. Prietok sa mení v dôsledku premenlivej intenzity,
rozloženia a trvania zrážok. Okrem toho závisí aj na odparovaní alebo infiltrácii
do zeme. Z pohľadu elektrárenských spoločností je vodná energia z
pomedzi všetkých obnoviteľných energetických zdrojov najžiadanejším zdrojom.
Súvisí to s tým, že poskytuje možnosť vybudovania veľkých výkonov. Najväčší potenciál je v Afrike a Ázii. Pozoruhodné je, že
niektoré krajiny ako napr. Nórsko si pokrývajú celú svoju spotrebu elektriny
výhradne z vodných elektrární. V iných krajinách je však vzhľadom na potenciálne
negatívne dopady na životné prostredie výstavba veľkých vodných elektrární
zakázaná (Švédsko). Celosvetová inštalovaná kapacita vo vodných elektrárňach je
asi 630000 MW. Vo vodných
elektrárňach sa kinetická energia vody dopadajúcej na turbínu mení na elektrickú
energiu v generátore prúdu. Turbína aj generátor bývajú zvyčajne umiestnené v
blízkosti priehrady (veľké vodné elektrárne) alebo využívajú privádzač vody
prenášajúci tlak vody na turbínu. Výkon vodnej elektrárne sa bežne pohybuje od
niekoľkých wattov do niekoľko sto MW. Principiálna schéma vodnej elektrárne
TYPY VODNÝCH ELEKTRÁRNÍRozdelenie vodných elektrární na malé
a veľké je vo svete zaužívané, pričom sa rešpektuje, že elektrárne s výkonom
viac ako 10 MW sa označujú ako veľké a ostatné sú malé. Aj medzi malými vodnými
elektrárňami však existuje isté delenie. Využívajú na svoju prevádzku energiu
vody z rieky, prívodného kanála, alebo nádrže. Tieto elektrárne sa delia na
elektrárne so záchytnou nádržou vody a elektrárne, ktoré využívajú len časť
vody z rieky privádzanú k nej osobitným kanálom. Voda môže byť k turbíne
privádzaná buď v čase potreby výroby elektriny alebo priebežne. Prečerpávacie vodné elektrárne Sú dôležitou súčasťou elektrizačnej
sústavy. Využívajú jednoduchý princíp využívajúc dve navzájom prepojené vodné
nádrže (vyššie a nižšie položenú). Voda skladovaná vo vyššie položenej
nádrži je zásobárňou potenciálnej energie. Počas obdobia s vysokou spotrebou
elektrickej energie sa voda z vyššej nádrže vypúšťa kanálom do spodnej nádrže,
pričom prechádza cez turbínu elektrárne (výroba elektriny). V čase, keď spotreba
elektriny v sieti je nízka, prečerpáva sa voda zo spodnej do hornej nádrže, pričom
sa energia spotrebováva. Toto prebieha zvyčajne v noci. Hoci prečerpávacie vodné
elektrárne viac elektriny spotrebujú ako jej vyrobia, sú pre elektrárenské
spoločnosti neoceniteľné vzhľadom na schopnosť výroby elektriny prakticky okamžite
v čase kedy si to záťaž elektrickej siete vyžaduje. Súvisí to s tým, že ZÁKLADNÉ ČASTI VODNÝCH
ELEKTRÁRNÍ
Väčšina konvenčných vodných elektrární pozostáva z
nasledujúcich častí: Priehrada, ktorá
reguluje prítok a vytvára potrebný spád vody. Priehradné jazero je formou uskladnenej
energie. Niektoré vodné elektrárne využívajú namiesto priehrady privádzací kanál,
ktorý odvádza vodu z vodného toku k turbíne. Turbína, ktorá sa
otáča v dôsledku tlaku vody dopadajúcej na jej lopatky. Generátor, ktorý je
pripojený k turbíne a vyrába elektrickú energiu. Transformátor,
ktorý mení elektrickú energiu vyrobenú generátorom na napätie využiteľné v
elektrickej sieti. Schéma vodnej elektrárne.
TYPY VODNÝCH TURBÍN
Najstarším typom vodnej turbíny je vodné kolo, ktoré je
poháňané prirodzeným spádom vody. Podľa spôsobu využitia sa turbíny delia na :
BANKIHO TURBÍNA - okolo roku 1920 bol
tento typ turbíny rozšírený po celej Európe. Hlavnou črtou tejto turbíny je, že
voda dopadá na lopatky dvakrát pri vstupe aj pri výstupe. Takéto využitie však nemá
žiadny zvláštny význam s výnimkou toho, že voda je veľmi účinne a jednoducho
vypúšťaná z turbíny. Bankiho turbíny sa uplatňujú už pri spádoch vody nižších
ako 2 metre alebo dosahujúcich výšku až 100 metrov. Môžu využívať veľkú
rôznorodosť prietokov, a to pri konštantnom priemere
PELTONOVA TURBÍNA - v konštrukcii
Peltonovej turbíny je zabudovaný princíp starého vodného kola. Používa v prípadoch
kedy je k dispozícii veľký spád vody (viac ako 40 m). Používa sa do spádov s
výškou až 2000 m. Maximálny výkon Peltonových turbín sa dnes pohybuje okolo 200 MW.
FRANCISOVA TURBÍNA - francisova
turbína sa veľmi často využíva v malých vodných elektrárňach. Podstatným
rozdielom v porovnaní s Peltonovou turbínou je, že Francisova turbína je úplne
ponorená vo vode. Voda sa vypúšťa otvorom v strede turbíny. Bežne sa tento typ
turbíny používa pre spády od 30 do 700 metrov, pričom najväčšia Francisova
turbína má výkon až 800 MW KAPLANOVA TURBÍNA - pre veľmi nízky
spád a vysoký prietok vody sa bežne používa turbína typu Kaplan. Touto turbínou
voda preteká tak, že zasahuje maximálnu plochu lopatiek. Preto sa tieto turbíny
používajú pre veľmi veľké prietoky a spády pre niekoľko málo metrov. Toto
umožňuje rýchle otáčky aj pri relatívne nízkej rýchlosti prietoku. Kaplanove
turbíny svojou konštrukciou relatívne veľké.
Je dôležitou zložkou ekosystému hlavne
z hľadiska zabezpečenia dostatku pitnej vody. Vytvorenie priehradného jazera má
zvyčajne veľký vplyv na úroveň spodnej vody. V týchto oblastiach môže preto
postupne dochádzať k zhoršovaniu kvality pitnej vody. MALÉ VODNÉ ELEKTRÁRNE (MVE)
Sú charakteristické tým, že ich
výstavba a prevádzka zvyčajne nie je spojená s negatívnymi dopadmi na životné
prostredie. Podobne ako veľké vodné elektrárne aj MVE sa vyznačujú vysokou
účinnosťou využitia vodnej energie. Navyše majú výhodu v tom, že sú tzv.
decentralizovaným zdrojom energie. Tým že ich je možné inštalovať v odľahlých
oblastiach, poskytujú možnosti rozvoja a často aj energetickej sebestačnosti hlavne na
vidieku. V prípade dostatku energie vyrobenej
malou vodnou elektrárňou je možné použiť aj zariadenie (menič) na zmenu
jednosmerného prúdu vyrábaného MVE na striedavý, ktorý využíva väčšina
bežných elektrospotrebičov. MVE sa vyznačujú veľkou rôznorodosťou v konštrukcii,
ktorá zohľadňuje miestne podmienky ako sú spád a prietok vody. MVE s vysokým spádom
sú bežné v horských oblastiach a keďže na dosiahnutie daného výkonu potrebujú
menšie prietoky vody ako MVE s malým spádom, sú zvyčajne aj lacnejšie. MVE s
nízkymi spádmi vody sa budujú v údoliach. Väčšina MVE si vyžaduje prívodný
kanál alebo potrubie odvádzajúce vodu z vodného toku. Aby nedošlo k zaneseniu alebo
poškodeniu turbíny, voda zvyčajne prechádza cez filter. Prívod vody sa umiestňuje
mimo hlavného toku (rieka, potok), aby v prípade vysokého stavu vody nedošlo k
vysokému tlaku na turbínu. Malá vodná elektráreň s vysokým
spádom
MIKRO TURBÍNY
Ako mikro turbíny sa často označujú
zariadenia s výkonom menším ako 1000 W. Mikro turbíny sa umiestňujú v miestach, kde
je buď nízky spád alebo prietok vody (resp. oboje). Typická mikro vodná elektráreň
využíva časť vodného toku p0rivádzanú do zásobníka vody. Veľký počet mikro turbín je
inštalovaný v Nepále.
URČENIE SPÁDU
Pri určovaní spádu je potrebné si
uvedomiť rozdiel medzi hrubým statickým a čistým dynamickým spádom. Hrubý spád je
vertikálna vzdialenosť medzi vrcholom potrubia alebo kanála odvádzajúceho vodu z toku
a bodom, v ktorom sa voda z turbíny vypúšťa. URČENIE PRIETOKU
Prietok vody vo vodnom toku je na rozdiel
od spádu veličina premenlivá a závisí od viacerých parametrov. Prietok sa mení
často zo dňa na deň a sezónne variácie sú typické prakticky pre všetky toky.
Vo všeobecnosti platí, že zariadenia
pracujúce s nízkymi prietokmi a spádmi majú aj nižšie účinnosti ako turbíny
využívajúce vyššie spády a prietoky. Celková účinnosť sa ENERGIA OCEÁNOV
Oceány sú už dlhšiu dobu považované
za veľmi perspektívny zdroj energie. Pohyb vody v oceánoch so sebou nesie obrovskú
energiu vo forme prílivu (odlivu) alebo vĺn. Obidve tieto formy energie je možné
využiť na výrobu elektrickej energie. PRÍLIVOVÉ ELEKTRÁRNEMá svoj pôvod v potenciálnej a
kinetickej energii vychádzajúcej z pôsobenia Mesiaca na Zem. Hladina vody sa pravidelne
dvakrát denne mení (stúpa a klesá). Prílivová a odlivová voda tak môže
prechádzať cez turbínu umiestnenú v priehrade a vyrábať elektrickú energiu. Celosvetový potenciál ukrytý v energii
prílivu sa odhaduje asi na 3000 GW (3000 väčších atómových elektrární). Stavajú
sa najmä v miestach kde sú zálivy, ktoré dokážu príliv ešte zosilniť.
Zálivy je možné jednoducho prehradiť a doplniť priehradu vodnou turbínou. |